Akonáhle vstúpim do kancelárie, strácame koncentráciu, takým spôsobom, že položím otázku, zabudnem prečo ju položím, desím sa prečo som ju položila, a keď na to prídem tak som prekvapená, že ma to nenapadlo skôr.
Tých osem hodín prejde ani neviem ako, a pritom nič nespravím. Keby som čas strácala aspoň nejakým flákaním sa. Nie. Ja jednoducho neviem, a ten čas prejde okolo mňa.
Porušená očista. Mrte porušený pitný režim dnes. Možno je to celé tým.
Možno tu už naozaj nemôžem byť. Neviem však potom kde vydržím. V akej práci.
Vždy to zajtra chcem zmeniť. Zajtra už musím, musím sa zmobilizovať.
Bleh...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára