Dnes ťa púšťam. Viem, že sa to nestane len tak, že zajtra (ne)bude všetko v poriadku, že neprestaneš len tak byť/biť vo mne. Príliš dlho ťa mám v hlave, príliš dlho ťa stále vyvolám späť. Príliš veľa (dobrých) pocitov si vo mne vyvolal, keď som ťa spoznala. Príliš veľa (negatívnych) pocitov si mi priniesol, lebo môžem tak akurát nad Tebou premýšľať. Si úžasný: vtipný, milý neskutočne, sexi, šikovný, bystrý, sexi ešte raz, roztomilý. Keď chcem aby mi bolo dobre, znova a neustále si vyvolám pred očami tvoju tvár, tých pár spomienok čo na Teba mám. Teším sa z nich - z takého mála, tak strašne veľa, tak veľmi to viem precítiť.
Si pre mňa absurdum, ktoré som doteraz nepoznala. Si pre mňa fantáziou, ktorú som rozvinula do nekonečna. Si a mne to evidetne spôsobuje problém, lebo nie si so mnou, ani len ťa nestretávam. Ani mas už nespoznávaš, nezdravíš. Je to absurdum ad absurdum, absurdnejšie to už nemôže byť.
Púšťam ťa. Dnes ťa púsťam zas a opäť. No dnes viem, že ťa musím pustiť úplne. Zabudnúť na možnosť, že možno niekedy/ neskôr/ o nejaký čas/ v inú dobu / v iný moment/ v inej konštelácii/ keď budeš v pohode/ keď ja budem pripravená. Nie. Nikdy. Už nikdy. Nepripustím tú možnosť, že by si opäť mohol byť (pri mne) ak naozaj nebudeš. Nie si teraz, nebudem ťa už ďalej držať (v sebe).
Odíď babe...
Si pre mňa absurdum, ktoré som doteraz nepoznala. Si pre mňa fantáziou, ktorú som rozvinula do nekonečna. Si a mne to evidetne spôsobuje problém, lebo nie si so mnou, ani len ťa nestretávam. Ani mas už nespoznávaš, nezdravíš. Je to absurdum ad absurdum, absurdnejšie to už nemôže byť.
Púšťam ťa. Dnes ťa púsťam zas a opäť. No dnes viem, že ťa musím pustiť úplne. Zabudnúť na možnosť, že možno niekedy/ neskôr/ o nejaký čas/ v inú dobu / v iný moment/ v inej konštelácii/ keď budeš v pohode/ keď ja budem pripravená. Nie. Nikdy. Už nikdy. Nepripustím tú možnosť, že by si opäť mohol byť (pri mne) ak naozaj nebudeš. Nie si teraz, nebudem ťa už ďalej držať (v sebe).
Odíď babe...
